Hradná zrúcanina Spišský hrad, jedna z najcennejších pamiatok Spiša, sa nachádza v nadmorskej výške 634 m, na vápencovej skale, nad mestom Spišské Podhradie. Je najväčším stredovekým hradom v strednej Európe. Už na prelome 11. a 12. storočia sa začalo intenzívne osídľovanie hradného kopca. Postupne sa tu začal vytvárať stavebný komplex nebývalých rozmerov. Hrad vznikol v 12. storočí na mieste staršieho hradiska a stal sa strediskom kráľovskej župy. Bol chránený kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu v roku 1241.

V prvej polovici 13. storočia talianski kamenárski zosilnili hradné opevnenie. Z tohto storočia pochádza aj priestranný poschodový románsky palác, hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka. V druhej polovici 14. storočia za vlády Ľudovíta, syna Karola Róberta z Anjou ho goticky prestavali a rozšírili. Hrad bol rozšírený o stredné nádvorie so vstupnou bránou a barbakánom.

Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu významné obdobie. Po smrti kráľa Žigmunda (v roku 1437), kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Na hrade, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom sa vykonali rozsiahle stavebné úpravy, ktoré sa týkali predovšetkým dolného nádvoria hradu, kde bolo vybudované nové opevnenie  s dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou. Tak dostával hrad pomaly dnešnú rozlohu a podobu. Pôvodný kráľovský hrad medzi 15. a 17 storočím patril viacerým rodom. Od roku 1465 patril najbohatšej šľachtickej rodine Zápoľských, v prvej polovici 16. storočia sa stal majetkom nového rodu – Turzovcom. Vo vlastníctve Turzovcov však hrad nebol ani jedno storočie. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia sa dostal do vlastníctva nových a posledných majiteľov – Čákovcov, v ktorých majetku ostal až do roku 1945. Čákovci poznamenali Spišský hrad značnými stavebnými zmenami. Nádvorie horného hradu bolo zcelené do spojených krídiel, zmenili vstup a prispôsobili ho na delovú obranu. Po požiari v roku 1780 hrad utrpel obrovské škody, nebol už viac obnovený a postupne pustol.

Na hrade prebiehajú od roku 1970 rozsiahle konzervačné práce. Súčasťou hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia z dejín hradu, stredovekých zbraní a feudálnej justície. Od roku 1993 je Spišsky hrad spolu s okolím (Spišská Kapitula, Spišské Podhradie, kostol Žehra) je súčasťou pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia, zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO.